| Summary: | Autor konštatuje nasledovné: problematika determinantov a vplyvov vývinu osobnosti nadobudla ku koncu 20. storočia nové podoby. Význam heredity posilnili novodobé zistenia genetikov (psychogenetika osvetlí len málo z osobnostného profilu človeka). V celosvetovom meradle došlo k výraznému spochybneniu účinnosti výchovných postupov. V civilizovaných krajinách "formujú" osobnosť, najmä detí, médiá a z nich predovšetkým televízia. Ona sa pokladá za zdroj morálneho rozkolísania, psychopatológie a sociálnej patológie vyvíjajúcich sa jedincov. Východisko zo situácie vidí autor v uplatnení reflexívno-regulačnej koncepcie v psychológii, ktorá by v človeku zakorenila mravnú inteligenciu.
|
|---|
