| Item Description: | ALFONZ LUKAČIN (1950) spisovateľ, prozaik, finančník, filantrop. Narodil sa 20. júna 1950 v obci Juskova Voľa, (okr. Vranov nad Topľou) v rodine lesníka. Do svojich desiatich rokov žil na vidieku. Život v tejto dedinke, rázovité postavy a postavičky, zachytil v knihe Na píšťalkách z vŕbového prútia (Košice, 1997, 2006). V roku 1960 sa s rodičmi presťahoval do Košíc. V roku 1966 nastúpil do Odborného učilišťa Východoslovenských strojární, aby sa po troch rokoch vyučil za sústružníka. Vychovávateľ v učilišti jezuita František Alth, podchytil skupinku mladých učňov v literárnom krúžku. Patril k nim aj mladý Alfonz Lukačin. Svoje literárne pokusy publikoval predovšetkým v prílohe závodného časopisu Strojár. Jednu z jeho poviedok v roku 1967 uverejnil aj vtedajší krajský denník Východoslovenské noviny. V roku 1973 odišiel Alfonz Lukačin do Prahy a v hlavnom meste sa zdržal desať rokov. Ukončil tu strednú školu a zmaturoval. Na živobytie si zarábal ako strojník chladenia v Zelenine Praha. Z tohto obdobia vznikli tri poviedky do zbierky Nočný motýľ (Košice, 2004). Koncom 70. rokov sa začal zaujímať o riešenie sociálnych otázok, najmä zapojenie do spoločnosti dočasne alebo trvale vyradených skupín obyvateľov na jej okraj. Z tohto obdobia vyťažil témy na poviedku Funkcionár, no hlavne pre divadelnú hru Ovce moje, ovce. V roku 1983 sa vrátil z Prahy späť do Košíc. Založil si rodinu a začal študovať na Fakulte riadenia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave (1984). Pracoval v Elektromonte Košice ako technik, v Hutných stavbách Košice ako referent. Vo VSŽ Košice bol vedúcim oddelenia bankových služieb. Literatúru načas odložil. Naplno sa jej začal venovať až po politicko-spoločenských zmenách v roku 1989. V posledných rokoch 20. storočia sa zblížil so spisovateľmi Rudolfom Schusterom, Jozefom Bobom, básnikmi Blažejom Krasnovským, Tiborom Kočíkom, ale aj doc. Jozefom Leščinským, vydavateľom časopisu Verbum. Je členom Spolku slovenských spisovateľov, členom redakčnej rady Literárneho týždenníka. Spisovateľ Alfonz Lukačin je považovaný za umelca blízkeho Katolíckej moderne. Vydanie prekladov jeho kníh Na píšťalkách z vŕbového prútia a Etruskovia známi neznámi (Košice, 2001) je pripravené v Taliansku, vo Francúzsku a v Brazílii. Alfonz Lukačin podporuje rôzne kultúrne aktivity, vydávanie kníh, maliarske a sochárske plenéry, koncerty. Založil prvé a jediné Múzeum voskových figurín na Slovensku umiestnené v historickom centre Košíc v Urbanovej veži. Návštevníkom poskytuje príležitosť stretnúť sa s osobnosťami politického, spoločenského a kultúrneho života, ktoré významne zasiahli do dejín Slovenska, ale boli prínosom aj pre svetovú kultúru. Z jeho charitatívnej činnosti treba spomenúť zriadenie penziónu pre starých ľudí s hospiscovou službou v Košiciach. V roku 2003 otvoril Alfonz Lukačin na Kováčskej ulici v Košiciach luxusnú reštauráciu "12 apoštolov", ktorá je výnimočná nielen po gastronomickej stránke. Budovu spolu s interiérom totiž rekonštruovali podľa dobových fotografií, výsledkom čoho je ojedinelý architektonický skvost starého mesta. Od 1991 je Alfonz Lukačin prezidentom spoločnosti Východoslovenských železiarní Cassoviainvest - Credit a.s. Svojho času založil v Košiciach stálu divadelnú scénu Staromestské divadlo. |
|---|
